stocho.infoblog.sk

"Dáte si vína?" Ozvalo sa plným kupé, zatiaľ čo muž v ľanovej sukni otváral "bažanta", ktorý mu ešte pred chvíľou provokatívne vytŕčal z poľovníckej tašky kde mal aj nejake najlacnejsie hracky ako mozete u nas najst. "Ja by som si dal!" odpovedal som. Kto je ten človek zač mi vŕtalo hlavou odkedy nastúpil. "Tohle víno bylo svěceno." Prehlásil po pár minútach, len tak mimochodom, ukazujúc na etiketu Chateau Topoľčianky. Neodporoval som mu a radšej uznanlivo kývol… Celý článok ›

- Musím sa zbaviť toho zabijáka. - ... Čože? - Zabiják ma prenasleduje. Vieš, idú po mne zlí ľudia. Musím sa ich zbaviť. Išiel som najprv do Budapešti ale kamarát to skomplikoval a tak idem do Viedne kupit nejake hri pre deti. Neviem sa zbaviť tých zlých duší alebo ako to mám nazvať. - Aha.   * * *   - Bitte, diese nach Wien?   Z gestikulácie a jednoduchého slovného spojenia som vstrebal otázku a nesmelo prikývol. K čuchovým zmyslom sa mi nenápadne prikradol… Celý článok ›

- Neviem ako to tu chodí. - povedal som.   - No normálne. Každý tretí deň navyšujeme...   - Dávky? - skočil som jej do reči.   Bola to žena. Na druhej strane pultu. Dievča. Také neveľké a celkom pekné. Vlastne veľmi pekné a mala krasne kabelky. Po piatku som len pomaly reagoval. Strašne som sa dal dole z konzumnej vodky. Poldeci 60centov. Pil som decáky s pivom. Prehral som v automate posledné peniaze a od suseda požičal sto euro. Ktoré som tiež prehral.   - Martin… Celý článok ›

Dnes je Petrov prvý deň nového pohľadu na svet. Včera sa rozhodol totálne skoncovať s fajčením a alkoholom. Nieže by s nimi mal vážne problémy, práve naopak, keď nemusel, alkohol nepil a taktiež nefajčil. Musieť u neho znamenalo pripojiť sa k väčšine, ísť s davom. Pred vstupnou bránou do podniku preťal telom modrý oblak dymu, za ktorým míňal aj hlúčik kolegov oznamujúc, že oddnes tu s nimi už rána s cigaretou tráviť nebude.   Hlúčik sa len pousmial so… Celý článok ›

Pôvodne som nechcel napísať nič, ale nedá mi to sa nepodeliť a vzrušujúci zážitok z našou rómskou "permanentne" utláčanou menšinou. Po čase sa na tom bavím, ale kľudný domov z práce keď idem okolo rómskych "akože bytoviek" veru nie som. Myslím že nielen ja mám strach tade ísť, ale aj viacerý občania, ktorý tu dostali na držku. Prečo že to všetci dostali? No myslím si že asi LEN TAK aby sme si zapamätali, že tu bývajú oni a my nemáme právo dýchať ani… Celý článok ›

Stredoázijský Turkmenistan patrí k najmenej známym krajinám celého regiónu. Vieme o ňom, že sa spája s bizarným prezidentom Turkmenbašim, púšťou, ropou, no vieme si predstaviť ako vyzerá? Je to krásna krajina plná úsmevov, zaujímavých a nepoznaných miest s neskutočnou históriou, ktorá sa hlboko vpíše do pamäti... Hranica medzi Uzbekistanom a Turkmenistanom môže trvať niekoľko hodín. Všetko záleží od toho ako sa colníci vyspali, koľko batohov budú chcieť… Celý článok ›

Ako si človek u nás predstavuje fabriku v Číne? Stará rozbitá budova, kde aj detí šijú lacne kabelky a lacne tenisky, ktoré sa hneď rozpadnú? Či fabrika a lá Foxconn (vyrába Apple produkty) masívne zainvestovaná západom no zneužívajúcaa čínskych robotníkov?   Každá fabrika je iná. Videl som "výkovkárne", kam som sa bál vojsť, pretože v čiernej rozbitej hale s vybitými oknami stálo niekoľkotonové kladivo (búchač búchar) a pri každom údere vyšľahli… Celý článok ›

Ležal som na koberci, sily pomaličky ubudli. Ostala posledná možnosť ako bez veľkej veľkej pompy vybehnúť zo sveta. Stačí sa na chvíľočku uzemniť a tupo, chválabohu konečne bez myšlienok hľadieť (možno by sa viac hodilo "civieť") na oceľovobetónové nebo vlastnej izby. Bolesť hlavy stále lezie celým telom.   Desať minút. Cigareta a ibalgin sú teraz perfektnými raňajkami. Dvadsať minút. Prázdno sa pomaly strašnou rýchlosťou vytráca a vyrastajú prvé… Celý článok ›

Nie som fanúšikom spoločenských udalostí. Hlavne nie takých, ktoré sú tanečno-zábavného charakteru. Teda vlastne len takých. Napríklad pohreb je celkom fajn, ak neležíte medzi doskami vy.   Zaručene nie som mainstreamový človek. Svedčí o tom jednak to, že som neprestal pozerať Dva a pol chlapa po odchode Charlieho a jednak to, že nenosím košeľu bielej farby. Obidve skutočnosti vedia občas vyvolať údiv okolia. Mnoho jedincov si už na mňa zvyklo, no nájdu sa aj… Celý článok ›

Máme si vraj dať spraviť logo. Robí sa to tak, že na FB urobíte súťaž a vyhrá to logo, ktoré bude mať najviac lajkov. A potom ho buď použijete alebo nie. Nejaké zviera vo mne strašne zahučalo a cítil som ako sa mi valí krv do hlavy a páli mi korienky vlasov. Asi som aj funel ako býk v aréne. Nie úplne normálna reakcia, ja viem. Veď je to myslené dobre a presne takto by som to spravil aj pre firmu. Lenže toto je iné. Úplne iné. Dramaťák, naše malinké divadelné… Celý článok ›