Články za mesiac Jún 2014

Pôvodne som nechcel napísať nič, ale nedá mi to sa nepodeliť a vzrušujúci zážitok z našou rómskou "permanentne" utláčanou menšinou. Po čase sa na tom bavím, ale kľudný domov z práce keď idem okolo rómskych "akože bytoviek" veru nie som. Myslím že nielen ja mám strach tade ísť, ale aj viacerý občania, ktorý tu dostali na držku. Prečo že to všetci dostali? No myslím si že asi LEN TAK aby sme si zapamätali, že tu bývajú oni a my nemáme právo dýchať ani… Celý článok ›

Stredoázijský Turkmenistan patrí k najmenej známym krajinám celého regiónu. Vieme o ňom, že sa spája s bizarným prezidentom Turkmenbašim, púšťou, ropou, no vieme si predstaviť ako vyzerá? Je to krásna krajina plná úsmevov, zaujímavých a nepoznaných miest s neskutočnou históriou, ktorá sa hlboko vpíše do pamäti... Hranica medzi Uzbekistanom a Turkmenistanom môže trvať niekoľko hodín. Všetko záleží od toho ako sa colníci vyspali, koľko batohov budú chcieť… Celý článok ›

Ako si človek u nás predstavuje fabriku v Číne? Stará rozbitá budova, kde aj detí šijú lacne kabelky a lacne tenisky, ktoré sa hneď rozpadnú? Či fabrika a lá Foxconn (vyrába Apple produkty) masívne zainvestovaná západom no zneužívajúcaa čínskych robotníkov?   Každá fabrika je iná. Videl som "výkovkárne", kam som sa bál vojsť, pretože v čiernej rozbitej hale s vybitými oknami stálo niekoľkotonové kladivo (búchač búchar) a pri každom údere vyšľahli… Celý článok ›

Ležal som na koberci, sily pomaličky ubudli. Ostala posledná možnosť ako bez veľkej veľkej pompy vybehnúť zo sveta. Stačí sa na chvíľočku uzemniť a tupo, chválabohu konečne bez myšlienok hľadieť (možno by sa viac hodilo "civieť") na oceľovobetónové nebo vlastnej izby. Bolesť hlavy stále lezie celým telom.   Desať minút. Cigareta a ibalgin sú teraz perfektnými raňajkami. Dvadsať minút. Prázdno sa pomaly strašnou rýchlosťou vytráca a vyrastajú prvé… Celý článok ›

Nie som fanúšikom spoločenských udalostí. Hlavne nie takých, ktoré sú tanečno-zábavného charakteru. Teda vlastne len takých. Napríklad pohreb je celkom fajn, ak neležíte medzi doskami vy.   Zaručene nie som mainstreamový človek. Svedčí o tom jednak to, že som neprestal pozerať Dva a pol chlapa po odchode Charlieho a jednak to, že nenosím košeľu bielej farby. Obidve skutočnosti vedia občas vyvolať údiv okolia. Mnoho jedincov si už na mňa zvyklo, no nájdu sa aj… Celý článok ›